"Sviť, měsíčku, sviť,
ať mi šije niť."
Šiju, šiju si botičky
do sucha i do vodičky:
Sviť, měsíčku, sviť,
ať mi šije niť."
Vo Svite som sa ocitla prvý krát toto leto a aj to bola len letmá zastávka na ceste kvôli výberu z bankomatu a menšiemu nákupu. Hneď po vystúpení z auta ma ohúril funkcionalistický tehlový industriál miestnej továrne. Stihla som nafotiť iba ju. Aj keď ma pohľady do okolitých ulíc lákali ako sirény, museli sme pokračovať v ceste. Stmievalo sa a z fotiek by aj tak veľa nebolo. Z auta som ešte zahliadla kolóniu tehlových domčekov, horko zaplakala a sľúbila si, že pri najbližšej ceste týmito končinami sa vo Svite musím zastaviť a poriadne ho preskúmať.
SVIT alebo Slovenské VIskózové Továrne si dal "na zelenej lúke" pri Batizovciach postaviť Tomáš Baťa ako fabriku na výrobu umelého hodvábu. A keďže bol Baťa veľký humanista, nenechal robotníkov dochádzať z okolitých miest, ale im postavil kolóniu domčekov, pre ich deti školu a osadu vybavil službami. Územný plán projektoval F. L. Gahura, rodinné domy a ostatné budovy Baťov dvorný architekt Vladimír Karfík s kolektívom.S výstavbou sa začalo v roku 1934. V SNP zohral Svit strategickú úlohu a po vojne sa osamostatnil od Batizoviec. Štatút mesta dostal v roku 1962.
Existuje teória, že názov mesta je odvodený od českého slova svitok, čo je zvinuté ovčie rúno. Osobne v tom nevidím absolútne žiadnu súvislosť so syntetickými vláknami a hádžem do pléna svoju teóriu: Vždy keď Baťa myslel na nite pre svoje topánky, nemohlo mu behať po rozume nič iné ako Erbenov Vodník. Na topole nad jezerem seděl vodník podvečerem: "Sviť, měsíčku, sviť, ať mi šije niť." No a potom urobil to isté, čo so svojim menom na zahraničnom trhu. Aby to lepšie znelo, vyhodil mäkčeň. Hotovo.
